"Vysokoškoláčka Darby Thornová uviazne v snehovej búrke na zastrčenom diaľničnom odpočívadle vysoko v horách. Cestuje za svojou ťažko chorou mamou, ale diaľnica je neprejazdná a túto noc musí preto stráviť so štyrmi úplne neznámymi ľuďmi. V snehom zapadnutej dodávke na parkovisku náhodou spozoruje detskú ruku. Nie je to prelud, dieťa je tam skutočne uväznené, zamknuté v klietke pre psy. Darby sa okamžite rozhodne dievčatko zachrániť. Uprostred snežného armagedonu, bez telefonického spojenia, bez možnosti úniku. Darby je odvážna, inteligentná, ale aj prchká a trochu ľahkomyseľná. Kto zo štyroch neznámych ľudí je únoscom a kto sa stane jej spojencom, keď pôjde do tuhého? V prvom rade sa však musí spoľahnúť len sama na seba a na svoju pevnú vôľu, lebo v ohrození je nielen život malého dievčatka, ale aj jej."
Napísať detektívku s dobrou zápletkou a prepracovanými postavami, odohrávajúcu sa na tak malom priestore, ako zvolil Taylor Adams, je pomerne náročné a podľa mňa to zvládnu len fakt dobrí autori (napr. Agatha Christie).
V knihe „Niet úniku“ som mala často pocit, že škrípe nielen dej, kde sa zbytočne niektoré situácie opakovali len preto aby „vyplnili priestor a čas“. Možno, ale to sa len domnievam, by pomohlo keby sa dej odohrával vo väčšom priestore, než bolo to bohom zabudnuté, a snehom zapadané miesto.
Z postáv nebola príliš sympatická ani jedna, vrátane hlavnej hrdinky, hoci má rozhodne body za to, že sa rozhodla niečo robiť v situácii v ktorej sa ocitla. Nie každý, kto by uviazol v snehovej búrke na opustenom odpočívadle so štyrmi cudzími ľuďmi a v jednom z áut by našiel zranené a uväznené dieťa, by zrejme reagoval tak ako hrdinka (ja asi určite nie, aj keď veľmi ale veľmi by som chcela, na druhú stranu poznám svoje limity... a možno aj nie).
Bohužiaľ veľa vecí použitých v príbehu podľa mňa nie je reálne možných/uveriteľných, nehovoriac o tom, že hlavná hrdinka mala a zvládala niektoré veci „mihnutím oka“ bez toho, že by ich už niekedy robila. Také to „aha, v živote som to nedržala v ruke, ale v tejto situácii s nervami na dranc to určite zvládnem na prvý pokus“ (MacGyver sa môže ísť chudáčik zahrabať). Čo sa postáv týka, možno až na jednu bolo ich konanie predvídateľné, a až na malé dievčatko (a to mi väčšinou deti v takýchto príbehoch či už knižných alebo filmových celkom „lezú na nervy“), mi boli tie postavy aj dosť nesympatické. Celkovo mi chýbala aj lepšie osvetlená motivácia postáv.
Príbeh pre mňa začal byť zaujímavý možno na posledných 60 stranách, ktoré ma aj napriek všetkému vyššie povedanému aj celkom zaujali. Rozhodne musím povedať, že niektoré chvíle Adams vykreslil tak dokonale, až som mala pocit, že cítim to isté čo hlavná hrdinka. Uch, a niektoré veci boli popísané tak realisticky a bolestivo, až som to niekedy cítila na vlastnej koži. Akurát potom na záver príbehu som sa cítila tak trochu rozpačito, pretože buď som nedávala pozor, alebo to bolo tak divne napísané, ale nebola som si istá, tým ako hlavná hrdinka dopadla (i keď možno by sme za hlavnú hrdinku mohli považovať skôr to unesené dievčatko. V tom prípade by celá kniha nakoniec možno vyznievala oveľa lepšie.).
Nie som si však istá, čo môže (aspoň mne) autor ponúknuť, ak sa rozhodne k tomuto príbehu napísať pokračovanie. Priestor by zrejme síce bol (mala som pocit, že nie všetko zostalo uzavreté), ale čokoľvek navyše už by bolo podľa mňa príliš. Možno ak by jeho ďalšia kniha - Zásah - bola o niekom/niečom inom (anotácia knihy tomu však veľmi nenapovedá), ale pravdepodobnosť že by som po nej teraz siahla je, priznám sa, veľmi malá.
Petra
O knihe:
Autor: Taylor Adams Názov: Niet úniku Originálny názov: No Exit Vydavateľstvo: Ikar Rok vydania: 2018 Počet strán: 304
Knihu si môžete kúpiť: Niet úniku
O autorovi: Taylor Adams
Kommentare