"Popadněte cestovní pas a vydejte se do země mrakodrapů, tradičních chrámů, čajových rituálů a rozkvetlých sakur. Užijte si romantiku s šálkem lahodného čaje a nechte se unášet příběhem, který si vás získá od první stránky. Fiona je vášnivá fotografka, má cestovatelský blog a už dlouho se touží podívat do Japonska. Když vyhraje čtrnáctidenní cestu do Tokia, má pocit, že se jí splnil sen. Jenže na místě s hrůzou zjistí, že jejím průvodcem je muž, který jí před deseti lety zlomil srdce – přitažlivý a úspěšný fotograf Gabe. Čas strávený s Gabem je pro Fionu zpočátku za trest. Fotograf jí dává najevo, jak ho obtěžuje, že se jí musí věnovat. Tři generace místních žen ji ale přijmou mezi sebe a Fiona v jejich domě a rodinné čajovně nachází lásku a vřelost, která jí schází. Užívá si s nimi piknik pod sakurami, poznává japonský čajový obřad. A právě díky nim se jí postupně vrací sebevědomí, které jí dávný incident pořádně pochroumal. Mezitím k sobě s Gabem při toulkách Tokiem pomalu nacházejí cestu a začíná to mezi nimi znovu jiskřit…"
Julie Caplin a jej séria Romantické útěky vo mne vyvolávajú chuť cestovať. Zatiaľ sa to podarilo každej knihe z tejto série (Kavárna v Kodani, Pekárna v Brooklynu, Cukrárna v Paříži, Pláž v Chorvatsku či Hotýlek na Islandu). Keď som však zistila, že v pláne je Čajovna v Tokiu, trochu som zaváhala. Na všetkých tých predchádzajúcich miestach (no možno s výnimkou Brooklynu) by som si samu seba vedela predstaviť. Ale o Japonsku a vôbec o Ázijských krajinách som nikdy ani neuvažovala. Bola som teda zvedavá, či to bude ako predtým, že budem mať potrebu zbaliť kufre a vyraziť. Nuž a ku koncu som tú potrebu celkom mala.
Príbeh Fiony (s ktorou sme sa stretli už v príbehu Kaviarne v Kodani)m a jej bývalého učiteľa fotografie (aj keď neviem či sa to dá klasifikovať až takto... mal len týždňové kolečko prednášok, nie že by ju učil pravidelne) sa odohráva na pozadí rozkvitnutých japonských sakúr, a pre nás netradičného prostredia japonského Tokia. Tak ako v predchádzajúcich knihách, je tu náhľad do tradícií a kultúry danej krajiny, a v tejto knihe špeciálne pre mňa množstvo upokojujúcich myšlienok. A tiež veľa dobrého a zaujímavého jedla (prakticky nonstop som bola pri čítaní hladná).
Páčila sa mi Fionina chuť zoznamovať sa s prostredím, učiť sa nové veci a vôbec jej náhľad na svet. Aj keď mi trochu vadila jej "minulosť"... myslím, že dôvod, pre ktorý sa rozhodla seknúť zo školou bol taký trochu malicherný. Ale zase oceňujem ako sa dokázala postaviť na nohy, hoci si stále nechávala diktovať svojou matkou (to bola väčšinu knihy postava na vraždu) to aká je, aká by mala byť a podobne. Sebavedomie mala prakticky na nule, aj vďaka tomu ale bolo pekné sledovať, ako sa jej pomaly vracalo (mohlo to byť aj rýchlejšie).
Gabe bol pre zmenu otrávený životom, trochu patetický na môj vkus a plný sebaľútosti. Chvíľami tak až liezol na nervy, ale tiež dostal priestor na zmenu a tú využil. Páčila sa mi myšlienka jeho výstavy. Čo mi prišlo nedotiahnuté bol jeho (ne)vzťah s Jumi, tam bol ešte priestor pre nejakú "akciu".
Jednou z najsympatickejších postáv bola pani Haruka ako symbol tradičného Japonska. Jej náhľad na život, rady a starostlivosť, ktorými zahŕňala Fionu, Gabea a aj svoju vlastnú dcéru a vnučku. Tradičný čajový obrad, miesta na ktoré ich poslala boli dostatočne obrazné, aby si ich vedel predstaviť aj niekto (ako ja), kto nikdy ani neuvažoval a nezaujímal sa o túto krajinu a kultúru.
Tak ako pri ostatných knihách tejto série som cítila určitú túžbu. Zatiaľ čo v tých predchádzajúcich, som mala chuť jednoducho zbaliť kufre a vypadnúť, cestovať. Tu som mala chuť sa upokojiť, zvoľniť tempo, nikam sa neponáhľať. Dopriať si chvíľku pre seba, svoje nápady, nechať sa inšpirovať. Kniha mi pripomenula, že som už strašne dlho nedržala v ruke fotoaparát. Nerobila fotky, nie na profesionálnej úrovni, ale žiadne fotky. Len v rýchlosti cvakám do telefónu, ale Fiona a Gabe mi pripomenuli, že som celkom rada "cvakala" fotky. Najmä Gabe, ktorý sa postupne znovu "prebúdzal" a opäť nachádzal vášeň k foteniu. Nachádzal to, čo ho kedysi robilo šťastným.
Nuž a tiež som mala chuť jesť (to už som myslím spomínala). Na každom kroku popísané zaujímavé jedlá (a to som v živote nejedla ani sushi). A netreba zabúdať na čaj, veľa čaju :)
Čajovňa v Tokiu nás nabáda uvoľniť sa a zastaviť sa. Nadýchnuť sa a nechať prírodu okolo nás, nech sa upokojíme. Romantický vzťah medzi Fionou a Gabeom je trochu upozadený, ale nijak zvlášť to nekazí atmosféru. Ale mohla mu trochu "vymáchať čumák" v tej, ním ovplyvnenej, minulosti.
Každopádne ide o ďalší krásny príbeh, a ja sa už teraz teším na knihu Chata ve Švýcarsku.
Originálny názov: The Little Teashop in Tokyo
Autor: Julie Caplin (a.k.a. Jules Wake)
Vydavateľstvo: Cosmopolis
Rok vydania: 2021
Počet strán: 328
Séria: Romantické útěky
Dostupné na: Čajovna v Tokiu
Comments