"Onen osudný večer byla pro Simone návštěva kina s kamarádkou lékem na zlomené srdce. Pro Reeda jen další přivýdělek na brigádě. V tom zazněly výstřely. Na zemi zůstaly ležet desítky nevinných lidí. Časem začne Simone s Reedem spojovat více než jen krutý okamžik, který přežili. A zatímco se oba léčí z hrůz a oddávají vzájemnému citu, vyčkává vrah na ten správný okamžik, aby znovu zaútočil. A Simone stojí na nejvyšší příčce plánu jeho pomsty. "
Nora Robertsová bola pre mňa veľmi dlho synonymom Daniele Steelovej, a teda predstavovala niečo, čo som nemala nikdy v pláne čítať. Ale ako sa vraví, "nikdy nehovor nikdy". Prišlo obdobie, kedy nevyšla žiadna nová kniha, ani som nemala chuť experimentovať s inými žánrami, až som našla jednu z jej kníh. A zostala som prekvapená. Píše neskutočne dobre a nezáleží na tom, či ide o bežný romantický príbeh, príbeh s paranormálnymi prvkami či romantiku mixnutú detektívkou (do tejto chvíle sa mi podarilo prečítať väčšinu jej kníh, ktoré sú uvedené na českej stránke "Databazeknih" - aj keď nejaké rezervy ešte mám).
Príbeh knihy "Povolené ztráty" patrí presne do kategórie romantika mixnutá detektívkou. Tento jej príbeh mi prišiel tematicky náročnejší a odohráva sa aj v časovo dlhšom úseku. Začína v čase, kedy sú hlavné postavy len tínedžeri. Osudy Simone a Reeda sa pretnú vo chvíli keď do nákupného centra, v ktorom je ona s kamarátkami a on na brigáde, vtrhne trojica stredoškolákov so zbraňami, ktorá začne bezhlavo strieľať do ľudí, s úmyslom, zabiť či aspoň zraniť čo najväčší počet ľudí (v posledných dňoch a rokoch, je to najmä v Spojených štátoch veľmi často sa vyskytujúca situácia). Táto časť je napísaná tak dobre, že mi pri čítaní behal mráz po chrbte a priznám sa, že som sa ani slzám neubránila. Násilie, činy a rozhodnutia, ktoré následne ovplyvnili konania postáv boli vykreslené veľmi živo (čo teda autorka dokazuje aj vo svojich ďalších knihách) a formovali ich vývoj.
Spletitý príbeh sa rozmotával len postupne a hlavné postavy (Simone a Reed) sa stretli osobne paradoxne celkom neskoro. Robertsová podávala príbeh z pohľadov niekoľkých postáv - Reeda, Simone ale aj hlavnej zápornej postavy celého príbehu - sestry jedného z trojice útočníkov. Miestami to začalo pripomínať filmovú sériu "Nezvratný osud", nakoľko autorka nechala umierať tých, ktorí prežili vraždenie v obchodnom dome (popravde som miestami trnula, či náhodou nenechá umrieť niektorú z vedľajších postáv, ku ktorým som si stihla vytvoriť pozitívny vzťah).
Páčili sa mi profesie, ktoré si zvolili hlavní hrdinovia, páčili sa mi životné linky vedľajších postáv. Dokonca si myslím, že niektoré z nich by si zaslúžili trošku viac priestoru (napr. blogerka, ktorá získala slávu na tragédii). Aj motivácia Patricie (bad girl) bola v kontexte situácie pomerne uveriteľná - holt sociopat. FBI (Federálny úrad pre vyšetrovanie) bol pre zmenu vykreslený v nie veľmi priaznivých farbách (trošku smutné, keď nie sú schopní chytiť dievča, ktoré strieda identity pomocou vlastnoručne vyrobených falošných dokladov, zatiaľ čo vraždí ľudí - aj keď chápem, že zakaždým sa meniace MO by ich mohlo zmiasť). A mám pocit, že si tu Nora Robertsová trošku brnkla na feministickú notu, pretože, situácia sa zázračne zlepšila, keď vymenili šéfa tímu FBI za šéfku. Zrazu už nebol problém dohovoriť sa (to my ženské vieme... vykecať sa z rôznych situácií). Naopak vzťahy medzi ženami Simoninej rodiny (ona - sestra - matka - babičky) už také jednoduché neboli. O to lepšie sa na nich dal sledovať akýsi vývoj postáv.
To že sa z Reeda stal šerif bolo jasné takmer okamžite, zatiaľ čo smerovanie Simone umeleckým smerom, bolo trošku prekvapením. Ale pekným, opäť živo vykresleným. Aj pocta obetiam z obchodného domu, ktorú sa rozhodla vytvoriť bola niečím, čo "ťalo" do živého.
Príbeh nakoniec vygradoval, napätie sa vystupňovalo a potom trochu nečakane pohaslo. Všetko sa akosi nakoniec vyriešilo príliš rýchlo (ako vravím syndróm malého počtu strán - keď by autor len písal, a zrazu zistí, že potrebuje príbeh ukončiť).
Ďalšia super vec, okrem atmosféry a postáv, bolo prostredie v ktorom sa postavy pohybovali. Maják, v ktorom žila Simonina babička (inak veľmi sympatická, energická dáma), bol vykreslený tak verne, že by som neváhala tam nasťahovať. Dokonca aj dom, ktorý si neskôr kúpil Reed vyzeral veľmi sympaticky. Mať tie peniaze a príležitosť, išla by som do toho jednoznačne.
Svojím spôsobom je kniha "Povolené ztráty" trošku prefeminizovaná - príliš veľa silných ženských osobností, medzi hlavnými ale aj vedľajšími postavami, ale ničomu to v skutočnosti neprekáža, ani to nezatláča do úzadia postavy mužské. Téma stále častejšie sa opakujúcich útokov na verejných miestach, či už ide o kiná, obchodné domy či dokonca školy, je niečo o čom sa musí písať veľmi ťažko. O to viac, že sa takéto útoky odohrávajú čím ďalej tým častejšie. V Robertsovej knihe nebol použitý motív, ktorý sa s týmito útokmi skloňuje najčastejšie - šikana, ale skôr trochu premrštená túžba po uznaní vlastnej dokonalosti. To nič nemení na fakte, že ide o niečo čo by sa nemalo tolerovať a mali by sa hľadať spôsoby ako týmto situáciám predísť.
Príbeh, ktorý nám predstavila Nora Robertsová, v sebe spája smútok, napätie, hnev, radosť z nových začiatkov, slabú stopu humoru, a hlavne lásku. Lásku v rôznych podobách. Romantickú medzi partnermi, lásku medzi členmi rodiny, lásku medzi priateľmi, ale aj trochu zvrátenú podobu lásky k sebe samému.
"Povolené ztráty" patria rozhodne k najsilnejším príbehom z pera tejto veľmi úspešnej autorky.
Petra
P.S.: "Povolené ztráty" sú podľa mňa dosť zle preložený pôvodný názov
P.S.2: Nie, ani toto ma nepresvedčilo, že by som sa mohla mýliť aj v Daniele Steelovej a čítať jej knihy.
O knihe:
Autor: Nora Roberts
Názov: Povolené ztráty
Originálny názov: Shelter in Place
Vydavateľstvo: Klokan/Alpress
Dátum vydania: 23. 07. 2019
Počet strán: 348
Knihu kúpite tu: Povolené ztráty
O autorke: Nora Roberts
Comments